O kroji z Parchovian

dievčenský kroj

"Na prezentovanom zábere je nasnímaný tradičný odev slobodného dievčaťa zo zemplínskej obce Parchovany. Je to odev z medzivojnového obdobia druhej polovice 20.-tych rokov. Súčasťou odevu boli bohato zdobené a naberané spodnice, v zemplínskom nárečí označované ako "fodrovani biloti", ktoré boli ušité z bavlny ("paťolat"). Pod bilotami nosili dievky úzku spodničku ušitú z domáceho konopného plátna, neskôr nahradená jemnou bavlnenou látkou. Dievky ich mali minimálne 2kusy ale boli aj prípady, kedy mali na sebe aj 4 kusy, aby bol zdôraznený zvonovitý tvar. Niektoré dievky dávali drôt do časti, ktorá spájala fodri ku bilote, takže sa mohlo stať, že takto upravená dievka sa nemusela zmestiť cez dvere do kostola. Biloti boli uviazované na pás šnúrkou, "hacnikom". V prednej časti bilotyi neboli naberané, tomu sa hovorilo, že je na "predńu polu". Naberaným častiam bilot sa hovorilo "robki". Na vrch bilot sa obliekol "kabat" ušitý z tenkého brokátu "polpiśuś". Kabat bol bohato zdobený farebnými stuhami (mohli byť aj s flitrami) a čipkami. Vpredu na vrch kabata sa uviazoval "fartuch", ktorý bol tiež z jemného brokatu. Bol zdobený takisto bohato a čím bola dievka majetnejšia, tým boli bohatšie a početnejšie ozdoby . Po stranách fartucha bola jemná čipka. Vrchná časť kroja pozostáva z bavlneného pufovaného "opľečka", ktoré malo natužené rukávce do tvaru gule a uviazané červenými stuhami. Na vrch opľečka sa obliekal "deregaľ" ušitý z brokatu. Bol bohato zdobený okrem stužiek aj flitrami a zvlášť predná časť nazývaná "plata". Prednú časť plati si každá dievka vyzdobila podľa seba, aby sa odlišovala od ostatných. Zadná časť deregaľa bola ozdobená trojlístkom s flitrovými stužkami (nie srdiečko). Do krku si dievčatá uväzovali pacerki (biele, zlaté). Vlasy boli sčesané do tyla a do vrkoča, v ktorom bola zapletená stuha - "ružovčak". Na nohách mali dievky oblečené biele punčochy a obuté topánočky na pracku.

Biloty - spodnice

Kabat - vrchná sukňa

Fartuch - zástera

Opľečko - blúzka

Deregaľ - lajbik

Ružovčak - vyšívaná stuha

mužský kroj

Mužský kroj pochádza z medzivojnového obdobia. Biele nohavice "dreľichového" vzoru boli ušité z bavlny - "pamutu". Nohavice boli po bokoch vyšívané "štapane" čiernou niťou. Remeň bol vyrobený z hrubej hovädzej kože a zdobený cvekmi. Každého chlapa musel aspoň 3x obtočiť. Na konci remeňa bol uviazaný užší kožený remienok upletený do vrkoča tzv. "sirovčak" a ním sa remeň uväzoval za pás. Vo vrecku mal ozdobnú hačkovanú vreckovku "chustočku". Košeľa mala prednú časť vyšívanú do tvaru otočeného písmena T. Vyrobená bola z bavlneného plátna. Rukávy boli vyšívané a koniec rukáva bol ukončený fodrovanou (nazberanou) čipkou. Farby boli fialová, čierna, modrá. Začiatok 30.-tych rokov sa používali aj iné farby (žltá, modrá, červená). Na košeľu si muži obliekli lajbik zo súkenného plátna (čierna, bordová, tmavozelená, tmavomodrá). Gombíky boli vyrobené z porcelánu a osadené v mosadznom lôžku. Počet gombíkov závisel od majetnosti mládenca. Zvyčajne bol počet radov tri plus štyri (ľavá strana 3, pravá 4) ale boli aj prípady 4+5. Na hlave mládenci nosili klobúk "kalap" ozdobený bielym kohutím pierkom a flitrovanou stuhou "glancarom". Čižmy boli čiernej farby vpredu vykrojené uši a po obvode pod kolenom upletený remienok. Dobrí tanečníci nosili aj ostrohy.

Dreľichový vzor - tkaný v tvare stromčeka /\

Cveky - ozdoba kovová

Text: Ivana Topoľovská

Foto: Peter Hric

Historická foto: rodinný archív rodiny Topoľovských z Parchovian