Dubnická GATRA

O "dubnickej gatre" sa v odbornej literatúre
nedozvedáme. Zostala nespozorovaná popri bohatej výšivke z Trenčianskej
Teplej a ďalších významných obcí v regióne s bohatou
výšivkárskou tradíciou.
Jednou z možných ciest ako sa gatra infliltrovala do výšivky ľudového odevu Dubnice nad Váhom je práve výšivkárska škola spolku Izabella, ktorá sa v Dubnici nad Váhom nachádzala. Dubnické ženy - vyšívačky sa chodili zaúčať do Cífera a ďalších vyšívačských škôl.
Gatra je vyšívačská technika, ktorá sa udomácnila a rozšírila na západnom Slovensku v druhej polovici 19. sStoročia. Nadväzuje na reticellu - šitú čipku, obľúbenú v Európe od 15. storpčia do začiatku 17. storočia.
Na Slovensku sa gatry vyšívali dvojakým spôsobom - záležalo od materiálu, do ktorého sa gatry vyšívali.
Jemný batist, váper alebo tyl sa používali pre gatry kruhové. Na plátno sa predkreslil kruh, ktorý sa vystrihol a vzniknutá diera a vyplnila gatrou - sú to tzv. gatry vyšívané v dierkach. Takto vznikali kruhové a lístkové gatry. Známe sú najmä v oblasti celého okolia Trnavy, okolia Bratislavy či niektorých obcí na Záhorí.
Hrubšie domáce ľanové plátna sa používali pre gatry vyšívané podľa počítania nití vo vyťahovanej a obšitej sieti bez predkreslenia. Takto vznikali geometrické - štvorcové gatry. Geometrické gatry sa v ľudovej výšivke trnavských obcí ako sú Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce, Dolné a Horné Lovčice rozšírili vďaka výšivkárskej produkcii mníšok z kláštora v neďalekom Zavare, kde sídlila aj výšivkárska škola spolku Izabella.
Dubnické gatry sa od gatier z okolia Trnavy líšia farebnosťou. Gatry kruhové a geometrické z trnavskej oblasti sa vyšívali iba bielou niťou. V Dubnici sa gatry vyšívali farebnými priadzami.
Výšivka gatry sa nachádzala najmä na ženských rukávcoch. V priebehu desaťročí prešla viacerými vývojovými fázami. Dubnická výšivka na rukávcoch mala obdĺžnikový tvar, ktorý bol vyplnený gatrovou výšivkou. Vyskytovala sa takmer vždy v trojici - na každom rukáve boli vyšité tri gatry v kosoštvorcovom formovaní v jednej línii za sebou. Dve krajné gatry boli tvarom aj farebnosťou totožné a gatra v strede bola odlišná. Výšivka na rukávcoch sa okrem gatier vypĺňala žilinským výrezom - prelamovanou výšivkou a plným plochým stehom. Celá výšivka bola obrúbená po obvode hrachovinkovou krivinkou. Výšivku dopĺňala aj mašterka, mriežka či hrachovinka.
Foto: archív Dubnického múzea
Text: výber z publikácie Gatra od Mgr. art. Ľubomíry Abrahámovej